 |
|
Vyhľadávanie |
|
|
|
Hlavné menu |
|
|
|
Náš tip |
|
|
|
Extra |
|
|
|
|
Fajnšmekri a gavalieri
Kliešť si dokáže so samičkou "užívať" až tri dni bez prestávky
Muž v dlhých nohaviciach a v krátkej košeli s golierom vojde do lesa a z konára si vyrobí palicu. Rozbalí kus bielej látky a špendlíkmi ju na ňu upevní. Vyberie sa popri cestičke a vlajkou máva po tráve. Začudované pohľady okoloidúcich si vôbec nevšíma. Robí si len svoju prácu a nevadí mu, že sa pohybuje priamo v prírodnom ohnisku výskytu kliešťov. Tým mužom je MVDr. Branislav Peťko, CSc., vedúci oddelenia prírodne ohniskových nákaz z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Bez zveličenia o ňom môžeme povedať, že svoj život zasvätil kliešťom.
Klimatické zmeny im pomáhajú: "Kliešte sú gavalieri a fajnšmekri. Nelezú na každého, ale svojho hostiteľa si dôkladne vyberajú. Potom si dokážu dlhý čas hľadať miestečko, kde sa usadia. Nie sú ako tie primitívne komáre kde vám sadnú, tam vás pichnú," hovorí B. Peťko s rešpektom o nepatrných potvorách, na ktoré sa verejnosť díva, naopak, s odporom. Nie div, kliešte sú poslami nebezpečných ochorení. Na Slovensku je ich sedemnásť druhov, ale kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu prenáša len kliešť obyčajný. Parazitológovia však varujú: kliešťová populácia neustále narastá a vďaka globálnym zmenám a otepľovaniu preniká do stále nových oblastí.
Kliešte sú väčšinou teplomilné a vlhkomilné živočíchy a veľmi sa netlačia do vyšších a severnejších oblastí. Ale ani to už dnes celkom neplatí kliešte sú samozrejmosťou už aj v Poľsku, ich populácia sa zvyšuje v južnej Škandinávii a ak zostaneme na našom území, bežne ich nájdeme aj v podtatranských oblastiach. Napríklad pri popradskom letisku sa tak premnožili, že psíčkari sa tejto lokalite radšej vyhýbajú. Aj parky v mestách sú čoraz viac vystavované náporom kliešťov. Raritou je okolie Dunajskej Stredy. Nachádza sa tu akási zvláštna zóna, v ktorej sa síce vyskytuje veľa kliešťov, ale zatiaľ žiadne choroby.
Milovníci pivárov a fajčiarov: Kliešť číha tak, že sa prichytí tromi pármi nôh na koncovú časť listu trávy alebo krovia, a prvým párom akoby kýval na potenciálnu obeť. Kliešť je však slepý, preto reaguje predovšetkým na pohyb a kysličník uhličitý. Pasúca sa lesná zver ho vydychuje vo veľkých objemoch...
Keď sa mu podarí dostať na telo človeka, začne s pátraním po svojom dočasnom bydlisku. Obľubuje vraj mäkkú kožu a zvykne sa usadiť pod prsníkmi, v podpazuší, v podkolenných jamkách, či na tých najintímnejších orgánoch. B. Peťko však zastáva názor, že parazitovi ide predovšetkým o vlhké miestečká: "Hľadá si ochranu. Lezie po holej koži, až kým nenarazí na bod, v ktorom by sa mohol ukryť. Často ho objaví tam, kde prilieha tričko, alebo zalezie za lem slipov," tvrdí. Sám sa do terénu vyberá výhradne v košeli, ktorá má golier. Ten útočníka zmätie tak, že sa z neho nedokáže vymotať.
O tom, že kliešte sa nevrhajú bezhlavo na každého, sa vie dávno. To, že zbožňujú pivárov, je novinkou. Častejšie napadajú aj ľudí, ktorí si sem tam dajú poldeci tvrdého. Milovníci vína však môžu smelo do lesa závislosť medzi zaútočením kliešťov a konzumáciou vína sa nepotvrdila. Rovnako si môžu vydýchnuť aj kávičkári kliešte na nich kašľú, no zato si potrpia na fajčiarov. Ale aj u nich majú svoje hranice. Uprednostňujú priemerných "hltačov" nikotínu, ktorí zlikvidujú denne jednu škatuľku cigariet. Tuhí fajčiari a nefajčiari ich nelákajú.
Posedenie v "krčme": Drobný zákerník nie je hlúpy ako komár, ale ani ako mucha, ktorej prechádzka po tele prebudí aj silného spáča. Kliešť má vo výbave na konci chápadiel drobné vejáriky, takže jeho lezenie nemožno pocítiť ani na chlpoch. Keď sa konečne usalaší vo svojom rajóne, začne s prípravou priam chirurgickej operácie. Miesto vpichu si najprv umŕtvi "anestetikom" vlastnej výroby. Vpredu na hlavičke má "nožničky", ktorými potom rozstrihne kožu a do rany zapichne vysúvateľnú skobu s dvomi radami spätných zubov hypostom. "Nie je to žiadna skrutka," zdôrazňuje B. Peťko a vyvracia zľudovenú fámu o tom, že parazit sa má vyberať otáčaním proti smeru hodinových ručičiek: "Je úplne jedno, akým smerom ním krútime."
Po zavŕtaní až po hlavu kliešť začne vypúšťať z cementových žliaz lepkavú hmotu a doslova sa zabetónuje. Ľudské telo obsahuje látku histamín, vďaka ktorej pociťujeme nutkanie poškriabať sa v rane. Kliešť má i v tomto prípade protizbraň vylučovaním antihistamínu svrbenie neutralizuje, a tak môže nerušene pokračovať v práci. Súčasťou jeho slín sú látky rozširujúce cievy a urýchľujúce prietok krvi. Prisávanie trvá šesť až dvanásť hodín. "A keď už sedí v tej ,krčme`, tak vlastne toho čašníka šibe a poháňa, aby mu nosil poháriky čo najrýchlejšie. Ale keď mu už krv ide, nechlípe ako notorik, ale usrkuje, vychutnáva a degustuje bez ohľadu na to, či čakal dlho, alebo krátko," objasňuje B. Peťko. Parazit sa postupne nafukuje, a keď po dvoch až troch dňoch totálne napitý odpadne, jeho objem je až dvestonásobne väčší. Ale pozor! Na rozdiel od živočíšneho druhu zvaného homo sapiens je u kliešťov "chľastanie" výlučne doménou matiek a detí. Otec je abstinent.
Dvojročná abstinencia: Tak ako samičky dokážu vychutnať krv, samčekovia zasa vychutnávajú párenie. Sú to riadni vytrvalci, pretože dokážu nepretržite kopulovať až tri dni. Po tom, ako samička vypadne zo svojho "reštauračného zariadenia" do trávy, začnú sa jej v maternici vyvíjať vajíčka, ktoré si neskôr ukladá okolo hlavy ako strapec hrozna. Približne po mesiaci samička spľasne ako bublina.
Vývinový cyklus kliešťa prechádza tromi štádiami. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, tie sa premenia na akýchsi pubertiakov nymfy, ktoré potom vyrastú na dospelého kliešťa. Premena nastáva vždy až po tom, ako sa kliešť raz do roka napije. Bežný kolobeh trvá tri roky, parazit sa však musí dostať ku krvi najneskôr do konca augusta. Ak sa tak stane, pokračuje vo vývoji až do zimy. No ak zmešká termín, dá si pauzu a zaspí, aby znovu pokračoval až v marci. Pre vývinový cyklus však nie je zriedkavosťou ani šesť rokov, v severných oblastiach Európy dokonca osem rokov. Kliešť totiž dokáže bez problémov abstinovať až dva roky.
Jediným prirodzeným nepriateľom je pre neho pravdepodobne len osička Hunterellus hookeri. Osička vyhľadá kliešte, aby do nich "chápadlom" vložila vajíčko. Vyliahne sa z neho larva, ktorá svojho hostiteľa zvnútra zožerie. Kliešte prechovávajú aj patogénne mikroorganizmy vyvolávajúce infekčné choroby, no doteraz nikto neobjasnil, či im škodia, alebo nie. Ich úhlavným nepriateľom je len sucho.
Ako s ním vykývať: Niektorí lekári ešte i dnes potvrdzujú pre médiá ďalšiu z fám začínajúcu slovami: "Prisatého kliešťa potrieme krémom alebo olejom..." B. Peťko protestuje: "Kliešť má na bruchu dýchací otvor. Keď mu ho upcháme krémom, v snahe o uvoľnenie spustí intenzívne slinenie. To má za následok, že nám o to skôr dopraví do tela choroboplodné zárodky!" Návod na odstránenie kliešťa je jednoduchší: na samičku zoberieme pinzetu, na nymfu postačí tampón alebo zápalka. Parazita zachytíme a dvomi tromi výkrutmi ho vytiahneme. Ranku je nutné vydezinfikovať, najlepšie jódom. Ak tak urobíme do dvadsaťštyri hodín, boreliózy sa nemusíme báť. Borélie sa totiž skrývajú v čreve na opačnom konci hlavy. Až keď sa krv dostane do zadných lalokov kliešťa, bunky sa aktivizujú, presúvajú a postupne infikujú celé telo parazita. Tento proces trvá približne od dvadsaťštyri do štyridsaťosem hodín.
Kliešťová encefalitída je podstatne zákernejšia a prenáša sa okamžite. Môžeme sa síce dať proti nej zaočkovať, ale liek na ňu ešte len čaká na svoje objavenie. Presne na opačnom póle stojí borelióza vakcína proti nej neexistuje, ale choroba sa dá pomerne úspešne liečiť.
Lietajúce kliešte: Po zlikvidovaní nevítaného návštevníka sa musíme presvedčiť, či v koži nezostal zapichnutý hypostom. V takom prípade je najistejšie navštíviť lekára, ktorý ho odborne odstráni. Zaujímavosťou je, že hrot sa v tele nespráva ako trebárs trieska a nevyvoláva hnisavé procesy, ktoré cudzí predmet vyplavia. Vytvorí sa malá čierna hrčka a tá, kým sa v tele rozloží, dokáže v ňom zotrvať roky.
Nie je to jediná záhada, nad ktorou vedecký pracovník krúti hlavou. Práve záhady ho na kliešťoch najviac fascinujú. "Ich akčný rádius je rádovo pár štvorcových metrov. Keď sa prisajú na hostiteľa, môžu sa dostať aj o niekoľko kilometrov ďalej. Je však úplne nelogické, keď v nejakej oblasti zrazu na malej ploche nájdeme stovky kliešťov. Žeby práve na tom mieste bola akási križovatka zvieracích ciest? Pátrali sme po stopách a truse zvierat či hlodavcov. Nič. Alebo sa kliešte zrazu dokážu objaviť v centre mesta vo veľkom množstve. Po mesiaci akoby sa zrazu po nich zľahla zem. Niekedy mám pocit, že lietajú," prizná sa úplne nevedecky B. Peťko. Do rúk sa mu dostala aj líška s kliešťami pod kožou. Kliešť pritom nemá tak prispôsobené orgány, aby sa nimi pod ňu prerezal. "Skoro mi vypadli šošovky. Bol to taký úkaz, ako keby kurčatá lovili ryby a orol sa pásol," vysvetľuje B. Peťko. Aj on sám osebe je tak trochu záhadou. Už na vysokej škole parazity nenávidel a skriptá s kapitolou o kliešťoch rovno preskočil. Jeho snom bola mikrobiológia, na každom pracovisku mu však skôr či neskôr prischla parazitológia. B. Peťko sa len smeje: ,,Asi mi bola súdená. Lebo ako mi bola nesympatická, tak som si ju obľúbil. Kliešte sú moji kamaráti."
Pridané: 30.8.2004
Späť | Verzia pre tlač
|
|
|
Podporili nás |
|
|
|
Anketa |
|
Súhlasíte so zavedením predaja tabakových výrobkov v SR len v špecializovaných obchodoch?
|
|
|
|
Vyjadrite sa! |
|
|
|
Vyjadrite sa! |
|
|
|
Odber noviniek |
Ak si želáte odoberať novinky, vložte Vašu emailovú adresu:
Novinky zasielame bezplatne.
|
|
|
|
